Nie je tomu tak dávno, čo v Bratislave prebehla konferencia Transparentnosť v zdravotníctve. Jej hlavnými partnermi boli dve významné farmaceutické firmy a pozvanie na ňu prijal aj pán minister. Uff, ešte že to stihol pred začiatkom decembra, lebo neviem-neviem. Jeho dielom je totiž zákon, ktorý účasť zdravotníkov (pán minister je lekár) na podujatiach sponzorovaných výrobcami liekov, s výnimkou podujatí výlučne na vedecké a vzdelávacie účely (podujatie nebolo zahrnuté do kalendára takýchto akcií) striktne zakazuje.
Aj takéto je hľadanie transparentnosti v zdravotníctve v jeho podaní. Hovoríte, že nestačí? Tak pridám ďalší príklad.
Neuplynul ešte ani rok od prvej významnej mediálnej kauzy pána ministra spojenej s pneumokokovými očkovacími látkami. V krátkosti, pán minister zrýchlil konanie, aby jedna významná firma, v ktorej v minulosti pracoval a kde stále pracuje jeho brat, mohla mať na Slovensku zaregistrovaný prípravok bez doplatku a tak neprišla o svoj podiel na trhu, ktorý by v opačnom prípade „prevzal“ prípravok konkurenčnej spoločnosti. Niekoľko týždňov sa hovorilo o transparentnosti, konflikte záujmov i obchádzaní Kategorizačnej komisie. Kauzu vystriedali iné, na všetko sa zabudlo. Ale nie na MZ SR. Legislatívne sa pracovalo, nahlas i potichu… Výsledkom medializovanej snahy o transparentnosť je už spomínaný zákon zakazujúci zdravotníkom účasť na akomkoľvek podujatí sponzorovanom výrobcom či distribútorom liekov. Už menej sa hovorí o tom, že nová legislatíva významne zúžila kompetencie Kategorizačnej komisie ako poradného orgánu a rozhodnutie o cene a úhrade liekov nechala na Ministerstve zdravotníctva a pánovi ministrovi ako jeho zástupcovi. Aby tak už nikdy k podobnej kauze nedošlo a všetko bolo úplne transparentné…
A môžem dať aj ďalší príklad. Netransparentné zdravotníctvo vedie k drahým liekom a teda zbytočne vysokým nákladom. A tak pán minister po úpornom boji s „lobistami“ presadil nový Zákon o liekoch, ktorý umožňuje vernostné systémy, a teda „aj lacnejšie lieky pre pacienta“. Z úst ministra to najskôr znelo ako vtip, veď za jeho úradovania sme dosiahli prvenstvo vo výške spoluúčasti pacienta na nákladoch v zdravotníctve. Ale on to myslel vážne. Návrh na plošné zníženie marží v liekovom reťazci však razantne odmietol. Prečo? Lebo takéto zníženie by sa dotklo všetkých a nemohlo by byť potom využité v rámci marketingovej kampane jednej siete lekární… Pritom návrh mohol viesť k významným úsporám verejných zdrojov, čo by práve v dnešnej situácii v zdravotníctve bolo veľmi žiaduce. Nie, minister uprednostnil nástroj, ktorý povedie ku zvýšeniu nákladov odhadom o 25 mil. eur ročne. A aj tu ušlo potrebných niekoľko sto eur mesačne pre lekárov…
Dávať zľavy také významné, aby boli pre pacientov zaujímavé, je veľmi ekonomicky náročné. A tak treba hľadať zdroje. Jedným z hlavných sú možnosti výrobcu liekov. Tu treba hľadať aj pravú motiváciu zavedenia predpisovania liekov prostredníctvom účinnej látky, tzv. generickej preskripcie. Podľa jej definície je lekárnik povinný vydať liek, ktorý je najlacnejší. A tu sa otvárajú možnosti vyjednávania s výrobcami, ktorý liek v rámci jednej molekuly dodajú ako najlacnejší. A samozrejme, veľkí hráči majú v rukách vysoké karty… A ten zmätok, ktorý vznikol zavedením generickej preskripcie a hlavne jej legislatívnym nedotiahnutím už ide akosi pomimo…
Kto vie, či aj na toto myslel minister, keď papkal chlebíčky s priam až transparentným carpacciom na spomínanej konferencii v hoteli Carlton. Ak sa pozrel z okna smerom za Dunaj, videl honosné sídlo ďalšieho pravdepodobného anonymného sponzora akcie. A určite sa pousmial. Stolička pod ním sa už dlhšie trasie, ale stále drží. Teraz ho podržala aj pani premiérka. „Mám ho vari odvolať za to, že nezadĺžil rezort?“ Omyl, zadĺžil. Druhý polrok uplynulého roka bol sprevádzaný zvýšenou dynamikou rastu dlhu v zdravotníctve. A to radšej nechcem vidieť výsledky za rok 2011…
Áno, určite sa usmieval. Pomaly konsoliduje rezort. Už zostáva len posledný krok – preniesť ministerstvo z kopca na jednom brehu Dunaja len cez jeden most hneď na druhý breh. Či sa už stalo?