S článkami o lekárenstve a teda aj o v tejto súvislosti najhorúcejšej téme – o vernostných systémoch – akoby sa vrece roztrhlo. Parlamentný kuriér, Hospodárske noviny i TREND akoby sa dohodli. Náhoda?
Určité sily sa mobilizujú. Nová vládnuca garnitúra sa jasne vyhranila voči jednému (bohužiaľ nie jedinému) z legislatívnych lapsusov bývalej zdravotníckej elity. A tak silnejú snahy NIEKOHO o masírovanie verejnej mienky v neprospech zmeny. A hlavne o čas. Pretože čas – a v tomto prípade doslova – sú peniaze.
Argumenty zástancov vernostných systémov sú jasné.
Nie je pravda, že vernostné systémy nezvyšujú spotrebu liekov. Naopak, šetria. Štátu i pacientom.
Naozaj?
Prejdime si fakty.
Vernostné systémy v lekárenstve Európa nepozná. V Poľsku je systém postavený na pevných cenách liekov, akékoľvek vernostné systémy na lieky sú zakázané. V ČR prijali zákaz vernostných systémov, ktorý už predtým prijali aj v Maďarsku. Vo svete nepoznám systém, kde by regulácia cien liekov bola v rukách poskytovateľov, tak ako to v § 23 robí náš zákon.
Vernostné systémy nešetria. Podľa oficiálnych vyjadrení lekárne Dr.Max ušetrili za polrok takmer tri milióny € – 2 pacientom, 1 zdravotným poisťovniam (akosi zabudli povedať, že 1/3 sa vrátila do „ich“ poisťovne). Sú tieto „úspory“ vôbec reálne? Regulácia cien liekov je jedným zo základných pilierov liekovej politiky štátu. Existujú dôkazy o tom, že znižovanie spoluúčasti pacienta vedie k zvýšenej spotrebe liekov. Je tomu na Slovensku naozaj inak? Nemyslím. Slovenská cesta je ešte špecifickejšia. V tom, že vernostný systém de facto ruší kategorizačné zásahy. Prevádzkovateľ každej lekárne si môže úroveň spoluúčasti pacienta na danom lieku znížiť podľa ľubovôle. A farmaceutické firmy potom nemajú motiváciu súťažiť v kategorizácii, stačí sa dohodnúť v lekárni lekárňami (o to efektívnejšie, ak sú organizované v sieti)… Ktosi múdry vyčíslil stratu spojenú s dôsledkami vernostných systémov na – 25 mil. eur. A kdesi tu je treba vidieť skutočný prínos vernostných systémov v lekárenstve.
A ešte čosi k spotrebe liekov. V apríli bol zaznamenaný medziročný pokles trhu o 1,5%. Čo to hovorí o dôsledkoch aplikácie vernostných systémov? Samé o sebe prakticky nič. V prvom rade, trh už dlhšiu dobu stagnuje, mierny prepad sa očakával. Tento údaj odráža množstvo opatrení – kategorizácie, referencovanie, klastrovanie… – je preto z pohľadu vernostných systémov absolútne irelevantný. A veľmi účelovo použitý. Na takúto analýzu by boli potrebné regionálne dáta o predajoch. Je však známe, že tie neexistujú. A globálny údaj nedokáže zachytiť regionálne anomálie, najmä ak si uvedomíme, že tento spôsob „vernostných zliav“ uplatňovalo do apríla iba 140 lekární (vlastnených jednou finančnou skupinou) z ich celkového počtu takmer 2000 lekární na Slovensku. Samotný tento fakt je dostatočne výpovedným. Skutočnosť, že pre systém zliav z liekov hradených z verejného zdravotného poistenia sa nerozhodol žiadny iný prevádzkovateľ verejnej lekárne dokazuje účelovosť celej právnej normy i jeho ekonomickú neudržateľnosť. Inak, na hranici profitu je dnes už 50% lekární…
Som hlboko presvedčený o tom, že vernostné systémy v lekárenstve sú škodlivé. A nepatria sem. Zhoršujú ekonomiku lekární, vedú k neetickému konaniu, „batôžkovaniu“, nedodržiavaniu pravidiel, zníženiu kvality a rozsahu poskytovaných služieb. Naozaj chceme, aby lekárne boli iba obchodom?
Lekárenstvo má v civilizovanej spoločnosti úplne iné poslanie – zlepšovať správne dodržiavanie liekovej terapie, pomáhať zvládnuť rastúcu polypragmáziu a zvýšený výskyt nežiadúcich účinkov, pomáhať detegovať chronické ochorenia a následne ich lepšie manažovať, podporovať racionálne samoliečenie.
Použitie vernostného systému v lekárenstve je prejavom neschopnosti lekárnika presvedčiť pacienta o kvalite a odbornosti poskytovaných služieb (Strategie und Management im Apothekenwesen, ABDA 2010, Frankfurt)
Naozaj ešte niekto potrebuje nejaký ďalší racionálny argument?
Ja nie.
Argumenty však často nestačia. Teraz sa hrá o čas. Ministerka i predseda parlamentného Výboru pre zdravotníctvo ohlásili zmenu. Bude zaujímavé sledovať, kedy k legislatívnej náprave tohto stavu dôjde a do akej miery sa tlak jednej skupiny pretaví do „rýchlosti“ konania našich volených zástupcov v NR SR.