Tak sa mi zasa raz chcelo zvracať.
A fakt neviem, prečo. Prakticky nepijem alkohol, na stravu si dávam pozor, a teraz mi aj tak toľko nechutí… Príčina bude inde. Asi moc čumím do kompu. A že čo som to videl? Že bábkové divadlo v Národnej Rade? Pekne hnusné….
Pán poslanec Novotný bojoval ako lev, minister Uhliarik sa zasa zahral na boha spravodlivosti Prove. Obaja strašne chceli, aby pacient mohol na liekoch šetriť, aby lekárne nemali zisky… tie zisky, ktoré nie tak dávno zdvihli zdravotným poisťovniam… A panie poslankyne a páni poslanci sa prizerali divadielku. Pred nejakými dvoma mesiacmi nakoniec poväčšine zahlasovali za nový Zákon o lieku v jeho prvom čítaní. A pretože predkladateľ nemal veľkú istotu v tom, či zákon prejde, poistil sa poslancami SNS. Tej istej SNS, ktorá pred časom navrhla zákaz vernostných systémov v lekárňach… Dnes sa o Zákone hlasuje v druhom čítaní. Čaká nás asi niečo veľmi podobné…
Kameňom úrazu sú, samozrejme, vernostné systémy. Kto môže mať niečo proti tomu, aby mali pacienti lacnejšie lieky? A aby lekárnikom konečne niekto siahol na ich blahobyt? Ako dosť teatrálne povedal pán poslanec Novotný: „Je na mieste hájiť záujmy a zisky lekárni, alebo záujmy a úsporu pacientov?“ Takže ako sa rozhodnete, páni poslanci – lacnejšie lieky alebo zisky lekární? Kedysi túto dilemu rozlúskli červení súdruhovia, budú tí modrí horší?
Celé by to bolo v poriadku, keby v tom víne, ktoré nám spomínaní páni naliali, niečo fest hnusné neplávalo. A keďže sa chcem pokúsiť oboch pánov „usvedčiť“ z klamstva, poďme na ich výroky a fakty:
„Je pravdou, že pôvodný návrh, ktorý bol predložený pozmeňujúcim poslaneckým návrhom na začiatku tohto roku, bol vrátený s pripomienkami prezidenta, ale ministerstvo celý návrh prepracovalo tak, aby bol v súlade s požiadavkami prezidentskej kancelárie, ktorá okrem iného nenamietala samotný fakt, proces a opatrenie, čiže pomoc pacientom, ale iba technické špecifikácie.“ Jasné klamstvo.
Pravdu si každý overí konfrontáciou návrhu Zákona o lieku s rozhodnutím prezidenta SR v tejto veci. V skratke, pán prezident namietal 3 veci:
– kto je iná osoba a kto môže byť organizátorom systému?
– terminológiu (súhrn zliav a výhod, cena uskutočneného nákupu…)
– nezachovanie pomernej úhrady a teda obchádzanie kategorizácie
Nič z uvedených bodov nebolo v návrhu upravené, ani zohľadnené…
„Mňa skôr trápi to, že keď bol pán minister Raši ešte vo funkcii, toho času poslanec Národnej rady, v období 2007 až 2009 narástli doplatky za lieky predpísané na recept o 16 %.“ Ďalšia perla.
Pravdou je, že priemerná spoluúčasť pacienta na farmakoterapii, rozumej priemerný doplatok za liek, za posledné 2 roky stúpol z 2,80€ na 5,70 €, teda o 105%, pričom v tom istom období poklesli ceny liekov o 15,5% (rovnaký zdroj). A to radšej pomlčím o totálnom fiasku s názvom „limity spoluúčasti“. A to trápi nás všetkých…
„Druhý argument, ktorý znel v médiách a ktorým strašila Slovenská lekárnická komora je, že sa zvýši spotreba liekov. Chcem vám povedať, že to nie je pravda.“ Opäť lož.
Existuje viacero serióznych vedeckých štúdií (napr. 1, 2, 3, 4), ktoré dokazujú opak. A komu by to nestačilo, aj jeden príklad zo Slovenska. Údaje z IMS, ktoré uvádzajú priemerný nárast trhu, teda spotreby liekov na Slovensku, hovoria v rokoch 2007 a 2008 o náraste o 13,8% resp. 14,8%. V ďalších rokoch, kedy platil zákaz vernostných systémov v lekárenstve, je to už len 1,3% resp. 3,5%. Zhoda okolností?
A podobných perál, týkajúcich sa ďalších ustanovení Zákona (odbornosť, kvalifikačné predpoklady, odborný zástupca, …) je vo vyjadreniach oboch vyššie spomínaných pánov naozaj mnoho (vo štvrtok 8.9. im v rozprave veľmi zdatne sekundoval aj pán poslanec Kalist, ktorého chcem týmto pozdraviť).
Kde teda vidím pravdu ja? O pacienta pri tomto Zákone ide miestami až v poslednom rade. Veď ak by MZ SR chcelo mať „nižšie zisky lekární“, prečo by nepoužilo nižšiu právnu normu, ktorú má v rukách a ktorá maximálne „zisky“ lekární stanovuje? To, že prirážka v tomto segmente je na Slovensku spomedzi európskych krajín najnižšia? A vôbec, zľavy lekárne poskytovať môžu už teraz, vyhláška hovorí o maximálnych prirážkach. Problém je však s marketingom zliav… O úprimnosti snahy o „znižovanie doplatkov“ je vo svetle spomínaného neustáleho zvyšovania doplatkov za lieky z dielne MZ SR tiež možné veľmi úspešne polemizovať.
Návrh Zákona je vo viacerých bodoch zlý. Asi najjasnejším príkladom sú práve vernostné systémy. Tvrdia to vedecké štúdie, lekárnici, ale i ekonómovia (tu či tu). Pacientom tento návrh nijako významne nepomôže (ak áno, tak iba krátkodobo a iba niektorým). Doplatíme na to všetci zvýšenými nákladmi na lieky zo zdravotného poistenia, za ktoré ručí štát a ktoré teda raz zaplatí z rozpočtu (rozumej z našich daní, teda z daní VŠETKÝCH – chorých, zdravých, bohatých, chudobných…). Ďalším výsledkom budú zlikvidované malé lekárne na vidieku (to sa už potvrdilo). A pacienti, často chorí a sociálne slabší, ktorí budú musieť oveľa viac cestovať. A komu by ani toto nestačilo, máme tu aj bezpečnostné riziko, a to nie malé. Všetci si pamätáme, ako dopadlo posledné sčítanie ľudu. A tu sa nejedná o údaje typu – Aké veľké máte WC? – ale často o to, s čím sa hanbíte priznať manželovi či manželke… a tieto informácie budú zbierať organizátori vernostných systémov, ZO ZÁKONA laici (asi preto, že lekárnici ako zdravotnícki pracovníci sú viazaní mlčanlivosťou…).
Cui bono? Treba si uvedomiť, že návrh Zákona uprednostňuje marketing pred odbornosťou. Cieľom vernostných systémov nemôže byť, a ani nie je, úspora ale zvyšovanie profitu. Ale to nie je všetko. Zákon reálne znižuje kvalifikačné predpoklady na vedenie lekárne, umožňuje vytváranie reťazcov lekární a dáva niektoré ďalšie kompetencie zdravotným poisťovniam (povinné ohlasovanie presných nastavení vernostných systémov). Stačí si už len spojiť všetky indície.
Že to zaváňa konšpiráciou? Ja viem…
P.S.
Asi pred mesiacom sme v priebehu jedného týždňa mali v lekárni 2 pacientov:
Pacient A – môj známy, päťdesiatnik, prvýkrát diagnostikovaná hypertenzia – pri pravidelnej kontrole mal zvýšený tlak, čo lekár ocenil predpísaním trojkombinácie liekov. Dostal vysvetlenie a rozhodol sa užívať iba jeden z liekov. Dnes je stabilný, úspora jeho i štátnej kasy zdokladovateľná (cca 8 eur mesačne).
Pacient B – prišiel k nám o cca 13.00 zmerať si krvný tlak. Už dlhšiu dobu sa necítil dobre, mal závrate. Prišiel, lebo pracuje v lese s motorovou pílou a okolo 9.00 sa cítil veľmi zle, „na odpadnutie“… TK o 13.00 – 110/70 (ráno musel mať tak 100/60…). Podobný príklad, prvýkrát diagnostikovaná hypertenzia, predpísané 2 prípravky, z toho jeden ako fixná kombinácia 2 liečiv. Po vysvetlení pokračoval v monoterapii, teraz stabilný. Jooo, lieky mu boli vydané v inej lekárni, zhodou okolností patriacou do reťazca. Po novom by na ne dostal zľavu, čo by mu naozaj veľmi pomohlo, keď by v lese skolaboval a píla mu odrezala nohu…
Ale pokojne robme z lekární maloobchod a z lekárnikov predavačov. Ale potom sa nečudujme. Kto seje vietor…
Celá debata | RSS tejto debaty