…lekárenstvo a lekárnici (aj) trochu inak…

Tak som si surfoval po internete. A čo som nenašiel:
lekáreň, -rne, ž. – zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie liečiv a liekov (Slovník slovenského jazyka)
vernosť, -ti, ž. – (komu, čomu, ku komu, k čomu) presné a stále zachovávanie povinností, záväzkov, ktorými sa niekto zaviazal (Slovník slovenského jazyka)
systém, -u, m. – súbor jednotlivín navzájom spojených určitou štruktúrou, sieťou vzťahov do usporiadaného celku, stanovená účelná forma organizácie a fungovania niečoho (Slovník slovenského jazyka)
Alebo:
Vernostné systémy umožňujú obchodníkovi udržať a rozširovať počet svojich zákazníkov, a tým aj dosiahnuť vyšší obrat. Nákupné aktivity zákazníka sa do systému zaznamenávajú buď prostredníctvom zákazníckej karty, alebo priamo platobnou kartou. Na základe objemu jednotlivých nákupov sú zákazníkovi ponúknuté rôzne bonusy, ktoré má možnosť využiť u daného obchodníka. Sofistikovaný, tzv. multibrandový vernostný systém umožňuje zaradiť do systému viacerých obchodníkov, a zvýšiť tým možnosť využitia vernostného systému vo väčšom meradle (viď tu).
A tu zasa niečo iné:
Termín korupcia je latinského pôvodu a je odvodený od slova rumpere, ktoré má mnoho významov, pričom najrelevantnejší z nich vzťahujúci sa na danú problematiku je – zlomiť, rozlomiť, pretrhnúť. Latinský výraz corruptus vyjadruje následok tejto zmeny a znamená – znečistený, skazený, mravne zvrátený, podplatený. (viď tu)

Ak chce niekto moju “vernosť”, teda okrem tej manželskej, lebo tam už je bez šance, tak ma nejako motivuje. Odmení. Aby som prišiel znovu. Ak som už prišiel. Aspoň tak mi to hovorí logika veci.
Ak mi niekto ponúka čokoľvek, len aby som prišiel, teda urobil rozhodnutie, ktoré by som inak neurobil, nie je to o vernosti. A ak sú vo veci peniaze, je to skôr o podplácaní. O korupcii.

Ale čo sa dalo čakať, veď nám tento nástroj odprezentovali politici, pre ktorých je, ako sa zdá, korupcia pracovným nástrojom…

A možno len príliš premýšľam. Treba mi pridať robotu…

Tak sa mi zasa raz chcelo zvracať.
A fakt neviem, prečo. Prakticky nepijem alkohol, na stravu si dávam pozor, a teraz mi aj tak toľko nechutí… Príčina bude inde. Asi moc čumím do kompu. A že čo som to videl? Že bábkové divadlo v Národnej Rade? Pekne hnusné….
Pán poslanec Novotný bojoval ako lev, minister Uhliarik sa zasa zahral na boha spravodlivosti Prove. Obaja strašne chceli, aby pacient mohol na liekoch šetriť, aby lekárne nemali zisky… tie zisky, ktoré nie tak dávno zdvihli zdravotným poisťovniam… A panie poslankyne a páni poslanci sa prizerali divadielku. Pred nejakými dvoma mesiacmi nakoniec poväčšine zahlasovali za nový Zákon o lieku v jeho prvom čítaní. A pretože predkladateľ nemal veľkú istotu v tom, či zákon prejde, poistil sa poslancami SNS. Tej istej SNS, ktorá pred časom navrhla zákaz vernostných systémov v lekárňach… Dnes sa o Zákone hlasuje v druhom čítaní. Čaká nás asi niečo veľmi podobné…

Kameňom úrazu sú, samozrejme, vernostné systémy. Kto môže mať niečo proti tomu, aby mali pacienti lacnejšie lieky? A aby lekárnikom konečne niekto siahol na ich blahobyt? Ako dosť teatrálne povedal pán poslanec Novotný: “Je na mieste hájiť záujmy a zisky lekárni, alebo záujmy a úsporu pacientov?” Takže ako sa rozhodnete, páni poslanci – lacnejšie lieky alebo zisky lekární? Kedysi túto dilemu rozlúskli červení súdruhovia, budú tí modrí horší?

Celé by to bolo v poriadku, keby v tom víne, ktoré nám spomínaní páni naliali, niečo fest hnusné neplávalo. A keďže sa chcem pokúsiť oboch pánov “usvedčiť” z klamstva, poďme na ich výroky a fakty:

“Je pravdou, že pôvodný návrh, ktorý bol predložený pozmeňujúcim poslaneckým návrhom na začiatku tohto roku, bol vrátený s pripomienkami prezidenta, ale ministerstvo celý návrh prepracovalo tak, aby bol v súlade s požiadavkami prezidentskej kancelárie, ktorá okrem iného nenamietala samotný fakt, proces a opatrenie, čiže pomoc pacientom, ale iba technické špecifikácie.” Jasné klamstvo.
Pravdu si každý overí konfrontáciou návrhu Zákona o lieku s rozhodnutím prezidenta SR v tejto veci. V skratke, pán prezident namietal 3 veci:
- kto je iná osoba a kto môže byť organizátorom systému?
- terminológiu (súhrn zliav a výhod, cena uskutočneného nákupu…)
- nezachovanie pomernej úhrady a teda obchádzanie kategorizácie
Nič z uvedených bodov nebolo v návrhu upravené, ani zohľadnené…

“Mňa skôr trápi to, že keď bol pán minister Raši ešte vo funkcii, toho času poslanec Národnej rady, v období 2007 až 2009 narástli doplatky za lieky predpísané na recept o 16 %.” Ďalšia perla.
Pravdou je, že priemerná spoluúčasť pacienta na farmakoterapii, rozumej priemerný doplatok za liek, za posledné 2 roky stúpol z 2,80€ na 5,70 €, teda o 105%, pričom v tom istom období poklesli ceny liekov o 15,5% (rovnaký zdroj). A to radšej pomlčím o totálnom fiasku s názvom “limity spoluúčasti”. A to trápi nás všetkých…

“Druhý argument, ktorý znel v médiách a ktorým strašila Slovenská lekárnická komora je, že sa zvýši spotreba liekov. Chcem vám povedať, že to nie je pravda.” Opäť lož.
Existuje viacero serióznych vedeckých štúdií (napr. 1, 2, 3, 4), ktoré dokazujú opak. A komu by to nestačilo, aj jeden príklad zo Slovenska. Údaje z IMS, ktoré uvádzajú priemerný nárast trhu, teda spotreby liekov na Slovensku, hovoria v rokoch 2007 a 2008 o náraste o 13,8% resp. 14,8%. V ďalších rokoch, kedy platil zákaz vernostných systémov v lekárenstve, je to už len 1,3% resp. 3,5%. Zhoda okolností?

A podobných perál, týkajúcich sa ďalších ustanovení Zákona (odbornosť, kvalifikačné predpoklady, odborný zástupca, …) je vo vyjadreniach oboch vyššie spomínaných pánov naozaj mnoho (vo štvrtok 8.9. im v rozprave veľmi zdatne sekundoval aj pán poslanec Kalist, ktorého chcem týmto pozdraviť).
Kde teda vidím pravdu ja? O pacienta pri tomto Zákone ide miestami až v poslednom rade. Veď ak by MZ SR chcelo mať “nižšie zisky lekární”, prečo by nepoužilo nižšiu právnu normu, ktorú má v rukách a ktorá maximálne “zisky” lekární stanovuje? To, že prirážka v tomto segmente je na Slovensku spomedzi európskych krajín najnižšia? A vôbec, zľavy lekárne poskytovať môžu už teraz, vyhláška hovorí o maximálnych prirážkach. Problém je však s marketingom zliav… O úprimnosti snahy o “znižovanie doplatkov” je vo svetle spomínaného neustáleho zvyšovania doplatkov za lieky z dielne MZ SR tiež možné veľmi úspešne polemizovať.
Návrh Zákona je vo viacerých bodoch zlý. Asi najjasnejším príkladom sú práve vernostné systémy. Tvrdia to vedecké štúdie, lekárnici, ale i ekonómovia (tu či tu). Pacientom tento návrh nijako významne nepomôže (ak áno, tak iba krátkodobo a iba niektorým). Doplatíme na to všetci zvýšenými nákladmi na lieky zo zdravotného poistenia, za ktoré ručí štát a ktoré teda raz zaplatí z rozpočtu (rozumej z našich daní, teda z daní VŠETKÝCH – chorých, zdravých, bohatých, chudobných…). Ďalším výsledkom budú zlikvidované malé lekárne na vidieku (to sa už potvrdilo). A pacienti, často chorí a sociálne slabší, ktorí budú musieť oveľa viac cestovať. A komu by ani toto nestačilo, máme tu aj bezpečnostné riziko, a to nie malé. Všetci si pamätáme, ako dopadlo posledné sčítanie ľudu. A tu sa nejedná o údaje typu – Aké veľké máte WC? – ale často o to, s čím sa hanbíte priznať manželovi či manželke… a tieto informácie budú zbierať organizátori vernostných systémov, ZO ZÁKONA laici (asi preto, že lekárnici ako zdravotnícki pracovníci sú viazaní mlčanlivosťou…).
Cui bono? Treba si uvedomiť, že návrh Zákona uprednostňuje marketing pred odbornosťou. Cieľom vernostných systémov nemôže byť, a ani nie je, úspora ale zvyšovanie profitu. Ale to nie je všetko. Zákon reálne znižuje kvalifikačné predpoklady na vedenie lekárne, umožňuje vytváranie reťazcov lekární a dáva niektoré ďalšie kompetencie zdravotným poisťovniam (povinné ohlasovanie presných nastavení vernostných systémov). Stačí si už len spojiť všetky indície.
Že to zaváňa konšpiráciou? Ja viem…

P.S.
Asi pred mesiacom sme v priebehu jedného týždňa mali v lekárni 2 pacientov:
Pacient A – môj známy, päťdesiatnik, prvýkrát diagnostikovaná hypertenzia – pri pravidelnej kontrole mal zvýšený tlak, čo lekár ocenil predpísaním trojkombinácie liekov. Dostal vysvetlenie a rozhodol sa užívať iba jeden z liekov. Dnes je stabilný, úspora jeho i štátnej kasy zdokladovateľná (cca 8 eur mesačne).
Pacient B – prišiel k nám o cca 13.00 zmerať si krvný tlak. Už dlhšiu dobu sa necítil dobre, mal závrate. Prišiel, lebo pracuje v lese s motorovou pílou a okolo 9.00 sa cítil veľmi zle, “na odpadnutie”… TK o 13.00 – 110/70 (ráno musel mať tak 100/60…). Podobný príklad, prvýkrát diagnostikovaná hypertenzia, predpísané 2 prípravky, z toho jeden ako fixná kombinácia 2 liečiv. Po vysvetlení pokračoval v monoterapii, teraz stabilný. Jooo, lieky mu boli vydané v inej lekárni, zhodou okolností patriacou do reťazca. Po novom by na ne dostal zľavu, čo by mu naozaj veľmi pomohlo, keď by v lese skolaboval a píla mu odrezala nohu…
Ale pokojne robme z lekární maloobchod a z lekárnikov predavačov. Ale potom sa nečudujme. Kto seje vietor…

Viete, čo sa stane, keď minister Mikloš spadne do vody? Nebude mokrý, to len voda bude miklošová.
Áno, slovenský klon Chucka Norrisa, MacGyvera, Supermana, Einsteina a Hawkinga – unikátny tým, že všetci sú v jednom tele – opäť raz zaúradoval. V súlade s Národným programom reforiem SR 2011-2014 pripomienkoval pripravovaný návrh Zákona o lieku a navrhol uvoľnenie OTC (over-the-counter, teda voľnopredajných) liekov aj do iných registrovaných predajní. MZ SR v návrhu s niečím takým nepočítalo a pôvodne aj bolo proti, potom ale pripustilo “odbornú diskusiu”…asi s p.Miklošom. Zatiaľ žiadny iný odborník oslovený nebol… Cieľom má byť zvýšenie konkurencie a zlepšenie cenovej i časovej dostupnosti liekov.
Som lekárnik, takže určite budem “obhajovať svoj monopol na predaj liekov“. Podobne ako lekár na diagnostiku, advokát na právne služby či statik na statické posudky pri stavebnom konaní. Či by sme mali zrušiť aj tieto monopoly? Zdá sa mi, že tu už naozaj prestáva platiť zdravý rozum.
Skúsim pekne po poriadku.
1. Nechcem hovoriť o potenciálnom nebezpečenstve voľnopredajných liekov. O tom sa už popísalo mnoho (SLeK, Peter Stanko, Marian Kapusta). A bez srandy, sú to veľmi vážne veci. Viete, koľko stojí liečba pečeňového zlyhania po paracetamole? Ani sa nepýtajte…
2. Zákon nerozlišuje lieky. Na všetky sa vzťahujú rovnaké požiadavky. Ak chceme niektoré z nich vyňať, musíme ich definovať ako niečo iné. Na liek sú totiž pomerne prísne stanovené podmienky na akúkoľvek manipuláciu, či už materiálno-technickú, alebo personálnu. Ak povieme, že toto netreba na niektoré lieky, prečo to potom treba na iné? Poviete, veď iba OTC. Ale aký je medzi nimi rozdiel? Bezpečnosť? Voľnopredajný Acylpyrín by dnes pre jeho vysoké riziko neprešiel registráciou, gély s obsahom ketoprofénu boli nedávno stiahnuté z voľnopredajných a stali sa “receptovými” (Rx), práve pre ich rizikovosť. Na druhej strane sa množstvo liekov uvoľňuje z kategórie Rx do OTC. Aký je potom rozdiel v tom konkrétnom lieku, ktorý je dnes Rx, zajtra OTC a možno o rok opäť Rx? ŽIADNY. Je normálne, že počas jeho krátkej, akože-bezpečnej epizódy je uložený niekde medzi vitamínmi a zubnými pastami? Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
3. Myslím, že aj ústava garantuje všetkým rovnaké práva. Prečo by som ja ako majiteľ lekárne mal dodržiavať nejaké pravidlá – odborný personál, sledovanie teploty a vlhkosti, záznamy, školenia, vzdelávanie, priestorové vybavenie, súslednosť miestností, kontroly, sťahovanie…. – ak to supermarket nebude musieť? Alebo to netreba? Pán Chuck Mikloš asi pozná odpoveď, veď je odborníkom na všetko…Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
4. Na výdaj nie je potrebný odborný personál, lebo by celý proces predražil. Ozajstná perla. Navrhujem, aby liečiť mohol ktokoľvek. Alebo vydávať posudky statika. Bude to lacnejšie. A konkurencia už vyberie. A keď niekto umrie, alebo niekde dom zabije jeho vlastníkov a pár ľudí okolo, viem, že ho nenavrhol a neschválil odborník a vyberiem si niekoho iného. Ak tým postihnutým nebudem ja…Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
5. Poviete, aj dnes už mnohé lekárne sú skôr drogériami a personál lekární je skôr odporný ako odborný. Môže byť. Ale kde je príčina? A je to dôvod na poľavenie kritérií? Nemali by sme prípadné pochybenia skôr prísnejšie postihovať, ako legalizovať nižšie kritériá? Viete koľko právnikov sedí za porušenie zákonov? Ale nikto nezlegalizoval podvody či čokoľvek iné. A prácu advokáta môže robiť stále iba advokát…Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
6. Konkurencia povedie ku zníženiu cien, odhadom o 10%. Slovenská skúsenosť: kedysi boli ceny VŠETKÝCH liekov – teda aj tých OTC – v lekárňach regulované. So zavedením novej cenotvorby (degresívnej marže) sa uvoľnila aj cenotvorba OTC liekov. Výsledok? Kým dovtedy bola prirážka lekárne na tieto lieky cca 15% z nákupnej ceny (21% z výrobnej ceny), dnes je bežne 25% i viac. A ceny konkurenciou narástli. A najviac v lekárňach v supermarketoch. Situáciu využili aj výrobcovia, ktorí sa utrhli z reťaze a kompenzujú si nižšie príjmy spôsobené znižovaním cien ich receptových liekov práve v tomto segmente. Pritom štát mohol ponechať reguláciu a presne stanovovať ceny. Nechcel. Záujmové skupiny presadili uvoľnenie cenotvorby, akože konkurencia….Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
7. A ešte k tomu komfortu a dostupnosti. Kedysi slúžili lekárne pohotovostné služby bežne celú noc. Nikým neplatená a čisto stratová činnosť. Lekárne to ťahali z denného profitu. Dnes už počet a vlastníctvo lekární nie je regulované, je ich kopec a tak zistili, že profit je nižší a nepokryje večernú či nočnú stratu. Tak húfne tlačili na zrušenie pohotovostí. A ruku na srdce, kedy ste posledne akútne potrebovali lekáreň niekedy po polnoci? Dnes sú na Slovensku 1 či 2 lekárne otvorené celú noc. Takže pustíme lieky do supermarketov, tie sú otvorené celú noc… Jedno zlyhanie regulácie nahradíme druhým. Čistá anarchia… Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?
8. Ešte raz ku komfortu a dostupnosti. Pre koho? Dnes žije na vidieku cca 50% obyvateľstva Slovenska. Pre tých asi nie, tí nemajú supermarket, ani benzínovú pumpu. Druhá polovica je v mestách. V mnohých majú celonočnú prevádzku iba čerpacie stanice. Viete, aké majú marže? Bežne 100 a viac %. Takže pokles ceny nulový… A tí, ktorí žijú vo veľkomestách, majú supermarkety, v ktorých sú lekárne otvorené do 20.00 hod. i dlhšie. Zlepšenie dostupnosti? Prakticky nulové… Iba mne sa zdá, že tu absentuje zdravý rozum?

Kľúčová je asi otázka Cui bono? Niektorí predajcovia asi ocenia rozšírenie porfólia a celkom určite aj ziskov. Ktorí? Dnes v maloobchode rastie prakticky iba segment supermarketov. A tí majú aj otvorené dlhšie. Takže je to jasné.
Spokojne to môžeme zabaliť do obalu Búranie starých monopolov. Trošku mi to pripomína 50.roky a boj s vnútorným nepriateľom. Naša vládna garnitúra je “vždy pripravená”. Nielen minister Mikloš. Minister Uhliarik stiahol chvost a pripustil diskusiu. Premiérka Radičová pripravila stretnutie so zdravotníkmi, aby riešila problémy zdravotníctva. Aj liekovej politiky. Lekárnikov nezavolala. Asi by mali iný názor, to sa neakceptuje…
A nezávislé médiá tlieskajú. Nezávislé médiá v rukách finančných skupín a ich skupinových záujmov…
Všetko v záujme demokracie a liberalizácie. Nie je tomu tak dávno, čo z podobných vznešených príčin bolo zrušené povinné členstvo lekárnikov v ich Komore. A dnes pokračuje kampaň na jej ďalšiu diskreditáciu…Sám nie som zástancom prehnaných povinností. Veď aj z pionierskej organizácie sa dalo vystúpiť. Mne sa to síce nepodarilo, kamarátovi áno. Vybil spolužiakovi na WC zub kľúčom na gumičke a bol vylúčený. Pre okolie veľká potupa, on to mal v paži… Ale to fakt nikomu nevadí povinné členstvo advokátov v Slovenskej advokátskej komore ? Tu to nie je problém? Nie, pretože žiadna finančná skupina nemá záujem ovládať tento segment. Teda aspoň nie tak okato.

….ach-ach, keby som bol politik, tiež by som mal nárok na absenciu zdravého rozumu?

…alebo sú všetci úplne normálni, iba mne to už lezie na mozog?

P.S. pozrite si celý link Národného programu reforiem. Bez urážky, ale naozaj nemohli vybrať lepšieho redaktora. Miestami je to fakt haluz…

Mám rád Dana Browna. Nie preto, že by už bol nejaký extra spisovateľ. Keď prečítate prvú knižku, viac-menej máte už prečítané všetky. Ale predsa len si žiadnu z nich nenechám ujsť. S jeho Robertom Langdonom totiž opäť prišla do literatúry konšpirácia vo svojej najlepšej forme. Odhaľovanie tajomna. Je to až neuveriteľne chytľavé. Veď aj teraz sa cítim ako v jednom veľkom sprisahaní. A obávam sa, že na to mám viac než pádny dôvod.
Predpisovanie účinnej látky, teda generická preskripcia, je v médiách už dlhšiu dobu zdravotníckou top témou. Prečo? Ide o niečo naozaj až také výnimočné a prelomové? Asi nie. Dnes máme generickú substitúciu, teda možnosť vybrať si v lekárni, či chcem predpísaný liek alebo nejaký iný, s rovnakým zložením. Z tohto pohľadu sa nič nového nekoná. Kto a prečo potom túto tému tak presadzuje? Lekári? Určite nie. Viackrát vyjadrili svoje jasné odmietavé stanovisko. Zdravotné poisťovne? Opäť nie. Ich zaujíma jediné – financie. A tu sa podľa ich názoru nič vážneho neudeje, k úsporám nedôjde. Verejnosť? Tá je vo všeobecnosti skôr negatívne naladená. Lekárnici? Určite áno, i keď aj ich názory sú často rozpoltené. A mediálne možnosti minimálne. Jednoznačne ZA je teda iba minister zdravotníctva a jeho Ministerstvo. A dôvod? Minister sa dlhé roky pohyboval v prostredí „Big Pharma“ a určite vie, ako to chodí. Možno chcel byť iba populárne „transparentný“. Možno mu vadili prehnané nároky niektorých lekárov a pokúsil sa takto zlikvidovať „všimné“, ktoré museli farmafirmy platiť v snahe dosiahnuť predpisovanie svojich liekov. Ťažko povedať. Ale aká je jeho motivácia teraz? Protitlak, najmä lekárskej obce, silnie. Prečo sa tak angažuje? Nedalo sa na celú tému zabudnúť? Nebolo by to po prvý raz. Za tých pár mesiacov už viaceré jeho témy a vyhlásenie nejako odvial čas. Napríklad sprísnenie podmienok pre otváranie a prevádzkovanie lekární. Dnes je to podľa ministra pasé. Bolo by to vraj nespravodlivé a zjavne retroaktívne. I keď sa vždy hovorilo o tom, že tieto opatrenia by platili až odo dňa D a nemali vplyv na súčasný stav. I keď za podobnej situácie sa maďarská ultrapravicová vláda rozhodla najskôr zakázať vznik nových lekární a teraz aj uplatniť významné regulačné kritériá. I keď tieto kritériá odobril aj Európsky súdny dvor. Tak prečo potom také ticho o niektorých témach a práve generická preskripcia je pustená naplno?
Mimikry! Treba odviesť pozornosť!
Všetko to začalo nedávno na Ministerstve. Michelle, nová pracovníčka Ministerstva, všetkým oznámila, že generická preskripcia jednoducho bude. A bez výnimiek. A diskusií. To primälo Šedú Eminenciu najať si Roberta Langdona, aby našiel kľúč k odhaleniu tohto tajomstva. A on sa začal oboznamovať s prostredím.
Jeho prvé kroky viedli na Ministerstvo. Zistil, že tu pred pár mesiacmi začali pracovať dvaja noví poradcovia, známi z pôsobenia v tíme bývalého ministra Rabbita a teraz z pôsobenia vo veľmi aktívnom think tanku DPI – Tom a Angie. Angie sa opätovne dostala aj do ministerskej Komisie pre lieky. A práve DPI generickú preskripciu už dlhšiu dobu presadzuje. Prvá stopa.
Sledovanie aktivít DPI odhalilo pár zaujímavostí. DPI kedysi uverejňoval rating zdravotných poisťovní. Pred dvoma rokmi bola najlepšou poisťovňou súkromná Nedôvera. Rating bol podrobený tvrdej kritike, najmä zo strany Dozorujúceho úradu a štátnej Všemocnej poisťovne, od tej doby už nebol zverejnený.
Think tank DPI medzitým pripomenul svoj názor na cestu k reforme v rezorte – rozdelenie a sprivatizovanie Všemocnej.
Akoby náhodou minister nedávno menoval nové predstavenstvo Všemocnej. Jeho predsedom sa stal ministrov súkmeňovec MaryAnn, ktorý predtým pracoval ako krajský riaditeľ v konkurenčnej Nedôvere. A to nie je všetko! Do Všemocnej s ním prišiel aj Iggy, tiež z Nedôvery. Hmmm, aj Michelle prišla nedávno na Ministerstvo práve z Nedôvery. Zaujímavé…
A teraz už veci začali do seba zapadať a udalosti naberajú spád.
Zlatý vek DPI je spojený s pôsobením jeho partnerov v deformnom tíme ministra Rabbita. Ich spoločná deforma bola sprevádzaná veľkou liberalizáciou i značným rozpredajom štátneho majetku.
Veľmi zaujímavý bol výber prevádzkovateľov dovtedy štátnych Emergencií. Najúspešnejším uchádzačom o ich prevádzkovanie sa po dvoch kolách tendra stala Národná emergenčná. Tá patrí do investičnej skupiny Hexa.
Minister Rabbit reálne legislatívne otvoril možnosť vlastnenia a prevádzkovania Apatiek kýmkoľvek. Na základe tejto zmeny vznikla dnes najväčšia apatiekárska sieť, Dr.Min. Jej vlastník patrí do investičnej skupiny Hexa.
Majoritným akcionárom Nedôvery je spoločnosť patriaca do investičnej skupiny Hexa.
Ako každoročne, aj teraz ku koncu roka dôjde k preskupeniu síl troch zdravotných poisťovní v krajine. Posilní iba jedna z nich – súkromná Aliancia – ďalšie dve, Všemocná i Nedôvera, stratia klientov. Posledný kamienok do mozaiky.
„Nezávislí analytici“ začínajú intenzívne hovoriť o potrebe rozdelenia a privatizácie Všemocnej. Všetko smeruje k tomuto kroku. Ľudia na kľúčových miestach pripravujú všetko pre zvýšenie konkurencie na poistnom trhu
Medzitým Roberta kontaktovala šarmantná pracovníčka Nedôvery. Má vraj dôkazy o tom, že Nedôvera sa už teraz pripravuje na akciu pod krycím názvom Selekcia. Keďže poisťovňa dlhodobejšie nedokáže komerčne uspieť, začína ťahať nitky tak, aby zvýšenie konkurencie nebolo až také razantné a privatizované časti Všemocnej skôr či neskôr skončili v košiari Hexy. A potom, v rámci liberalizmu, kde všetci môžu všetko a nikto nikomu nič, začne uzatvárať zmluvy iba s vybranými…
Zrazu začínajú byť nemocnice a ambulancie Hexy tie „najlepšie“. A najlepšie platené…
Emergencií je nejako veľa. Prečo platiť všetky? Úplne stačia tie z Národnej emergenčnej…
Odrazu nie je na na jednej ulici 5 apatiek, ale iba jedna, pod značkou Dr.Min…
Jediný, kto sa môže postaviť na odpor, je OBČAN. Toto už ani Veľký Róbert nezvládne.
A v kúte sedí človek, s hlavou v dlaniach. „Do čoho som sa to nechal navliecť?!“

Fikcia? Len aby sme neboli prekvapení…